Tvrdý chlebík lesného robotníka, a nielen preto, že denne riskuje pri práci život
Pridané 22.2.2026 09:04:48
Lesní robotníci, ktorí pracujú desiatky rokov v ťažbe a približovaní dreva zvyknú na základe dlhoročných praktických skúseností hovoriť, že les je nevyspytateľný. Takže hoci majú pri práci všetky ochranné prostriedky a dodržiavajú všetky bezpečnostné postupy, denne riskujú svoje životy pri spúšťaní stromov a manipulácii s vyťaženým drevom v lesných porastoch. Dodávajú, že bez potrebného šťastia sa pri náročnej a nebezpečnej práci v lese jednoducho nezaobídu.
Chlebík lesného robotníka, pilčíka či operátora, je neobvykle tvrdý aj z ďalšieho dôvodu. Nedávno som bol so zástupcom riaditeľa a vedúcim výrobno-obchodného úseku spoločnosti PRO POPULO Poprad, obhospodarujúcej 13 000 hektárov lesných pozemkov vo vlastníctve Spišského biskupstva, Ing. Tomášom Hutyrom v lokalite Letanovský mlyn, kde robí odborného lesného hospodára a lesníka. Stretli sme sa preto, že obnova tamojších porastov je názorným príkladom efektívneho využívania moderných lesníckych technológií - elektronickej priemerky švédskej výroby a výkonného skiddera (lesný stroj v ťažbe a približovaní dreva) s hydraulickou rukou, vyrobeného v Banskej Štiavnici.
A práve príbeh jeho operátora, Mareka Liptaja z Hranovnice, popisuje skúsenosť, dokresľujúcu zložitú pozíciu lesných robotníkov na Slovensku.
„Kúpil som ho, keď sme robili s lanovkami v Špindlerovom mlyne v Čechách. Vtedy ma presvedčili, že tento skidder by bol pre mňa najlepší, pretože ním môžem ťahať aj voziť drevo. Dá sa zaň zapojiť vyvážací vlek, ktorý mám doma. Keď mi prišiel nový stroj, cítil som sa ako najnešťastnejší človek na svete. Stál veľa peňazí, s robotou to začalo byť komplikovanejšie, staval som dom a obával som sa, že kvôli novému stroju o všetko prídem.
Ale mal som šťastie, že brat pracoval v Nemecku, takže som dovtedy používané lanovky a traktor poslal domov a s novým strojom som išiel robiť do Nemecka. Ceny boli vtedy u nás také nízke, roboty veľmi málo, ochranárskych zákazov, obmedzení a bezzásahových území tak veľa, že keby som kúpil čo i len staršiu LKT-čku, tak by som ju nedokázal splatiť," spomínal Marek Liptaj.
Po troch rokoch sa vrátil na Slovensko a stretol sa s nedôverou voči veľkému stroju. Keď mu ale obhospodarovatelia lesov dali šancu, presvedčili sa, čo dokáže. A prvú šancu dostal práve od cirkevných lesníkov. „Som s ním veľmi spokojný. Vyzerá síce mohutne, ale aj v prebierkach sa s ním dokážem vyzvŕtať tak, že si zastane svoju robotu. Má nízko položené ťažisko a keď mu obujem širšie pneumatiky, tak sa s ním dokážem pohybovať v prudkých svahoch. S hydraulickou rukou sa gravitujem, aby ma neprevrátilo.
Chytím vyťažené drevo do hydraulickej ruky a viem ho vybrať z porastu ponad prirodzené zmladenie bez toho, aby som poškodil mladé stromčeky. Bonusom je, že s hydraulickou rukou uhádžem zvyšky po ťažbe a ostáva po mne v lese poriadok.
Mám dobrý pocit, keď vidím, ako vyzerá porast rok po tom, čo sme v ňom ťažili drevo. Vôbec si nevšimnete, že sme v ňom robili s týmto veľkým strojom. Pracovníci Správy Národného parku Slovenský raj mi najskôr povedali, že oni si taký veľký stroj do porastov nepustia. Keď ale videli moju robotu, tak sme sa dohodli a potom sa im veľmi páčilo, ako vyzerali porasty, v ktorých som s týmto strojom pracoval," dodal Marek Liptaj.
Jozef Marko